Vyrastala v rómskej osade, no svojím odhodlaním a talentom dokázala prekonať hranice, ktoré jej doba nastavila. Elena Lacková sa stala významnou osobnosťou slovenskej kultúry a jednou z najvýraznejších postáv rómskej literatúry.
Elena Lacková sa narodila 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši. Už od mladosti mala blízko k literatúre a písaniu. Svojimi dielami neskôr prinášala príbehy, život a kultúru Rómov širšej spoločnosti.
Jej život však nebol jednoduchý. Počas druhej svetovej vojny prežila prenasledovanie Rómov a tragické udalosti, ktoré neskôr pretavila aj do svojej tvorby. Jedným z jej najznámejších diel sa stala divadelná hra Horiaci cigánsky tábor, venovaná osudom Rómov počas vojny.
Vysokú školu začala študovať ako štyridsaťdvaročná
Lacková sa rozhodla pokračovať vo vzdelávaní v čase, keď to pre mnohých Rómov rozhodne nebolo samozrejmosťou. Diaľkovo študovala na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 1970 vysokoškolské štúdium úspešne ukončila. Stala sa prvou rómskou ženou zo Slovenska, ktorá absolvovala toto štúdium.
Jej cesta za vzdelaním je dodnes symbolom toho, že vek ani spoločenské postavenie nemusia byť prekážkou, ak človek nechce prestať bojovať za svoj sen.
Jej knihy dali Rómom hlas
Elena Lacková sa venovala poézii, próze, rozprávkam aj divadelnej tvorbe. V roku 1992 vyšli jej Rómske rozprávky – Romane paramisa, ktoré boli vydané v slovenskom aj rómskom jazyku.
Neskôr sa stala aj prvou rómskou spisovateľkou, ktorá vstúpila do Spolku slovenských spisovateľov. Jej tvorba pomáhala približovať rómsku kultúru, tradície a život ľudí, o ktorých sa v spoločnosti často hovorilo bez toho, aby dostali priestor hovoriť sami za seba.
Ocenil ju aj prezident
Za svoju celoživotnú prácu a prínos pre rómsku kultúru získala Elena Lacková významné ocenenia. Medzi nimi bol aj Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, ktorý jej udelil prezident Rudolf Schuster.
Elena Lacková zomrela 1. januára 2003. Jej odkaz však zostal živý v knihách, divadelných hrách aj v príbehoch ďalších generácií.
Jej životný príbeh ukazuje, že človek môže pochádzať z tých najťažších podmienok a napriek tomu zmeniť nielen svoj vlastný život, ale aj pohľad celej spoločnosti na ľudí, ktorých hlas bol príliš dlho prehliadaný.
